V rokoch 2016 – 2022 študovala maľbu na Akadémii výtvarných umení v Prahe u Vladimíra Skrepla. V roku 2019 absolvovala stáž v ateliéri fotografie 2 na pražskej UMPRUM u Václava Jiráska a Štěpánky Stein, v roku 2018 v ateliéri hosťujúceho umelca Simona Starlinga. Žije a pracuje v Prahe. V rokoch 2023 a 2026 finalistka súťaže Maľba.

Tvorba Anny Kyjovskej vychádza z intuitívneho maliarskeho procesu, v ktorom prepája odkazy na modernistickú obraznosť s estetikou detskej, ľudovej a neškolenej tvorby. Jej maľby sa vyznačujú výraznou (základnou) farebnosťou, veľkými kontrastnými plochami a štylizovanými figurálnymi motívmi. Inšpirácia akoby vychádzala z klasickej moderny (Malevič, Mondrian), pritom samotné prevedenie je čisto súčasné a odľahčené, zbavené akýchkoľvek nánosov historizmu. Autorka siaha po predmetnosti, v jej výtvarnom prejave je zrejmé aj poučenie z českého prostredia, kde odkaz k avantgardným tradíciám rezonuje bezpochyby silnejšie. Priznáva, že ju inšpiruje predovšetkým kohokoľvek nadšenie z kreatívnej činnosti. Námety často preberá z neakademickej figurácie – detskej, naivnej a púťovej tvorby či „domáceho umenia“. Dôležitá je pre ňu motivácia, myšlienka a celkový koncept. Maľba zostáva pre Kyjovskú primárnou disciplínou, aj keď ju často a rada dopĺňa inými médiami (kresba, objekty, keramika). Počas procesu tvorby aktívne experimentuje s rôznymi hobby technikami a postupmi, vo výsledku si naprieč médiami zachováva svojský (ľahký, radostný) vizuálny prejav.

Finálová maľba Reveal (2025) je súčasťou série tematizujúcej metaforu osobného „pútneho miesta“ (posvätného priestoru), v ktorom sa individuálna skúsenosť stretáva s duchovnou symbolikou. Figuratívnou maľbou s architektonickými prvkami skúma tému domova ako miesta, ale aj istého vnútorného stavu. V kontexte svojho diela Kyjovská dodáva: „Postavy sa pohybujú medzi tým, čo poznáme, a tým, čo cítime. Smerujú k domovu alebo ho hľadajú.“ Kyjovská pracuje s ambivalenciou kresťanskej ikonografie, prostredníctvom ktorej dokáže vnímať aj to najobyčajnejšie ako potenciálne duchovné. V jej maľbe sa sakrálne prirodzene prepája s profánnym a každodennosť nadobúda dôležitý význam, vlastne až symbolický rozmer, ktorý v bežnom živote často prehliadame. Ikonografia jej slúži ako otvorený vizuálny jazyk, prostredníctvom ktorého upozorňuje na duchovný potenciál bežnej životnej skúsenosti. Posvätnosť sa neviaže na výnimočné udalosti či zázraky, ale vzniká v obyčajných situáciách. Kyjovskej maľba nepriamo hovorí o spiritualite každodennosti a o potrebe „banálnej“ svätosti v súčasnom roztrieštenom svete. 

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2026, N. Gažovičová)