V rokoch 2018 – 2020 absolvovala magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri maľby III. R. Podhorského. Štúdiá začala v Košiciach na Fakulte umení TU pod vedením prof. PhDr. Petra Rónaia v odbore grafiky a experimentálnej tvorby. 

V roku 2015 absolvovala študijný pobyt na Univerzite Tomáša Baťu v Zlíne v ateliéri animácie pod vedením Lukáša Gregora, v rokoch 2017 – 2018 absolvovala študijný pobyt na Akadémií krásnych umení v Krakove. V roku 2019 finalistka ceny EXIT – súťaž pre študentov/študentky českých a slovenských vysokých umeleckých škôl, ktorú vyhlasuje Fakulta umění a designu Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem. V rokoch 2021, 2024 a 2026 finalistka súťaže Maľba roka. V rokoch 2022 a 2023 v longliste medzinárodného ocenenia Strabag Artaward International.

Denisa Slavkovská je multidisciplinárna vizuálna umelkyňa. Vo svojej tvorbe pracuje so širokým spektrom médií – od maľby, kresby a klasickej grafiky až po inštaláciu, performance a fotografiu. Pohyblivosť medzi médiami vychádza z charakteru jej tvorivého procesu, v ktorom jednotlivé formy voľne prepája podľa potreby konkrétnej témy. Hoci jej diela vychádzajú z osobnej skúsenosti, neostávajú v rovine autobiografickej výpovede, ale otvárajú širšie otázky telesnosti, pamäti či prežívania. Najčastejšie sa vyjadruje pomocou sily čistého gesta, jej dielam z ostatného obdobia dominuje biomorfná hmota, ktorú kompozične variuje. Zaujímajú ju psychické stavy, intímne prežívanie. Diváka vedie predovšetkým k emocionálnej a intuitívnej skúsenosti z obrazu, pričom významy ponecháva otvorené a umožňuje ich individuálne prežívanie.

Finálové dielo liminal being (2026) prezentuje novú maliarsku polohu a výrazný posun v autorkinej tvorbe. Slavkovská sa obracia ku konkrétnejšiemu obrazovému jazyku, ktorý čerpá z estetiky realizmu i vizuálnej kultúry popartu. Maľba tematizuje častú skúsenosť dočasného bývania a života v prenájmoch, kde sa osobné predmety stávajú jedinými nositeľmi ľudskej prítomnosti a identity. Zachytáva medzigeneračnú skúsenosť neustáleho presúvania sa – banánové škatule z minulosti dnes nahradili charakteristické modré tašky IKEA, symbol súčasnej mobility a provizórnosti domova. Ako uvádza samotná autorka: „Námet vyrastá z reality prenájmov, kam si nesieme len veci zohriate telom ako malé archívy dní. Domov trvá tak dlho, ako výpovedná lehota nájomných zmlúv. Vo vyprataných priestoroch naliezam dôkazy ľudskosti: nitky v odvešanej skrini, mapu zaschnutých zvyškov na tanieri, odtlačky na socialistickej kľučke po neznámom. Tiché zátišia bez tiel napínajú prítomnosť cez detail. Reflexná čierna vrstva funguje ako glitch a v odraze si privlastňuje tvár diváka. Veľkoformátová zložená maľba je forenzný záznam okamihu miznutia generácie v pohybe.“Slavkovská prostredníctvom obrazu pomenúva skúsenosť svojej generácie, pre ktorú sa sťahovanie a dočasné fungovanie v prenájmoch stali novou normou. Domov už neurčuje miesto, ale predmety, ktoré si človek opakovane prenáša z jedného priestoru do druhého.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2026, N. Gažovičová)