1.miesto 2025, Paula Gogola - Limerence

Pozrite si online publikáciu, ktorú sme vydali pri 20. výročí súťaže Maľba
Stiahnuť publikáciu

Kolotoč
Zoom

Jakub Ružinský

(*1996, Košice)

Kolotoč

2026, kombinovaná technika (akryl, airbrush, plátkový metál, olej) na plátne, 150 x 160

V rokoch 2017 – 2023 študoval na Fakulte umení Ostravskej univerzity v Ateliéri maľby I pod vedením prof. Daniela Balabána. V rokoch 2012 – 2016 absolvoval štúdium na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach v odbore reštaurovanie a konzervovanie maliarskych techník. V roku 2024 získal 3. miesto v 17. ročníku Ceny kritiky za mladú maľbu (Galerie Kritiků, Praha). V roku 2026finalista súťaže Maľba.

Debutant súťaže Jakub Ružinský sa vo svojej maliarskej tvorbe dlhodobo venuje kolektívnej pamäti,vizuálnym archetypom a naratívom. Prostredníctvom kolážovo budovaných obrazových svetov testuje vnímavosť súčasného sveta. Jeho komplexné figurálne kompozície prepájajú historické odkazy, čerpajú inšpiráciu zo stredovekej ikonografie, symbolizmu i vlastnej osobnej mytológie. Charakterizuje ich výrazná farebnosť a imaginatívnosť, v ktorej stredoveká mystika a alchýmianarážajú na prvky vizuálnej kultúry 21. storočia. Prostredníctvom historických symbolov, ktoré vkladá do nových a často nečakaných významových súvislostí, predstavuje Ružinský minulosť ako stále živý zdroj významov a interpretačných možností. 

Finálové dielo Kolotoč (2026) prirodzene nadväzuje na autorov dlhodobý záujem o archetypálne motívy a historickú obraznosť blízku alchymistickej či tarotovej symbolike. Ústredným motívom je kruh – symbol cyklickosti, neustáleho pohybu i opakovania, v ktorom sa stiera hranica začiatku a konca. Samotný kruh evokuje tarotové Koleso šťastia či cyklickú podstatu ľudskej existencie. Po obvode pomyselného univerza autor rozohráva bizarné divadlo ľudských tiel a masiek. Ako pripomína: „Historické obrazové prvky tu nefungujú ako citácia minulosti, ale ako pripomienka štruktúr, ktoré pretrvávajú aj po tom, čo sa ich pôvodný význam vytratil.“ Kolotoč možno čítať ako metaforu civilizácie pohybujúcej sa v opakujúcich sa dejinných cykloch, v ktorých minulosť neustále nadobúda nové podoby. Autor neponúka jednoznačný výklad, ale otvára priestor pre úvahu o tom, či sa ako spoločnosť skutočne posúvame vpred, alebo len opakovane prežívame dookola tie isté vzorce.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2026, N. Gažovičová)