V rokoch 2018 – 2022 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe v Ateliéri maľby 3 pod vedením Josefa Bolfa a Jakuba Hoška. V roku 2019 absolvoval na AVU študijný pobyt v Ateliéri hosťujúceho umelca Alexeya Klyuykova. V roku 2020 sa zúčastnil na študijnom pobyte na Taipei National University of the Arts – na Katedre výtvarných umení. V akademickom roku 2022 – 2023 pokračoval v štúdiu na AVU v Ateliéri maľby 4 pod vedením Marka Medunu a Petra Duba. V roku 2020 získal ocenenie Kunstpreis der Roland Gräfe Stiftung. V roku 2026 finalista súťaže Maľba.

Debutant súťaže Dávid Čerťanský sa vo svojej tvorbe dlhodobo zaoberá otázkou percepcie, ktorú skúma prostredníctvom iluzívnych a materiálových princípov maľby. Zaujíma ho, ako sa obraz stáva prostriedkom narúšania vizuálnych istôt a otvára priestor pre spochybňovanie skutočnosti. Jeho diela oscilujú medzi figuráciou a abstrahovaním motívu, pričom skúmajú historické aj súčasné maliarske postupy, ich limity a spôsoby aktualizácie. Čerťanský pracuje s iluzívnymi vrstvami, naratívnymi fragmentmi a vizuálnymi hrami, ktoré tematizujú možnosti videnia. V poslednom období ho zaujíma napojenie človeka na technologický svet, ale aj na prírodu a jej procesy. To ho vedie k premýšľaniu o vzťahu ľudstva a pohyblivého obrazu a o tom, ako sa navzájom spoluutvárajú. Figurácia v jeho obrazoch neslúži naratívnej jednoznačnosti, ale vytvára otvorený priestor pre interpretáciu, v ktorom sa divák stáva aktívnym pozorovateľom. Charakteristická pre jeho diela je práca s ilúziou, vrstvením obrazových významov a ich neočakávaných kombinácií, fragmentárnosťou či aktualizáciou tradičných maliarskych postupov, prostredníctvom ktorých vytvára vizuálne situácie s jemným napätím a ambivalentným významom.

Kompozícia Kino (2025) je obrazovou hrou, ktorá potvrdzuje vyššie načrtnuté východiská umelcovej tvorby. Autor otvára veľké maliarske témy – zaujíma ho hranica medzi skutočnosťou a jej vizuálnou reprezentáciou, pričom cielene narúša zaužívané istoty diváckeho pohľadu. Ukazuje nám, ako obraz formuje naše vnímanie reality – jeho maľba nezobrazuje scénu, ale diváka vťahuje priamo do deja ako jej účastníka. Čertinský nadväzuje na tradíciu obrazov, ktoré tematizujú samotný akt pozerania. Podobne ako u Velázqueza (Las Meninas) sa tu pozorovateľ stáva súčasťou obrazu a hranica medzi tým, kto sa pozerá a kto je pozorovaný, sa neustále preskupuje. Dielo rozvíja motív pohľadu (gaze), pričom divák je integrálnou súčasťou obrazovej situácie. Ako pripomína samotný autor: „... plocha plátna oddeľuje dve skupiny divákov, tých v kine a tých pred obrazom. Obe skupiny sledujú a zároveň sú sledované, obe podliehajú ilúzii svetla a tmy, nevediac až do poslednej chvíle, či sledujú komédiu alebo drámu. Spája ich ešte niečo: každý má spolusediaceho, ktorý vidí to isté, no predsa inak. To, na čo sa pozeráme, sme napokon my sami sledujúci seba ,live‘.“

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2026, N. Gažovičová)