V rokoch 2018 – 2021 študoval na FU OSU Ostrava v Ateliér maľby IV. Marka Medunu a Petra Duba. V rokoch 2015 – 2018 na AVU Praha v Ateliéri maľby IV. prof. Martina Mainera.V rokoch 2012 – 2015 na FU Ostravskej Univerzity v ateliéri Voľná grafika pod vedením M. Sibinského. V rokoch 2013 – 2014 absolvoval študijný pobyt na ASP im. Jana Matejkiv poľskom Krakove. V rokoch 2008 – 2012 študoval na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor plošné a plastické rytie kovov. V rokoch 2018 a 2020 získal Cenu ateliéru MAL IV. na AVU v Prahe. V roku 2022 obsadil ako debutant v súťaži Maľba druhé miesto. V rokoch 2023, 2024, 2025 a 2026 finalista súťaže a v roku 2025 získal špeciálne uznanie poroty.

Samuel Kollárik sa vo svojej tvorbe dlhodobo venuje skúmaniu maskulinity, predovšetkým jej toxických, stereotypných a spoločensky podmienených podôb. K tejto problematike pristupuje systematicky, pričom obsah a forma jeho diel tvoria vzájomne prepojený celok. Vychádza z osobnej skúsenosti, no jeho maľby zároveň reflektujú širšie spoločenské mechanizmy formovania mužskej identity a patriarchálnych modelov správania. Prostredníctvom hyperbolizovaných mužských postáv, groteskných situácií a absurdného humoru odhaľuje krehkosť stereotypov, ktoré sa navonok prezentujú ako prejav sily.Charakteristickým znakom jeho maliarskeho jazyka je práca s deformovanou mužskou figúrou, bohatou naratívnosťou, premyslenou kompozíciou a expresívnou, nerazneortodoxnou farebnosťou. Dynamické zmeny perspektívy a mierky podporujú groteskný charakter scén, ktoré balansujú medzi absurditou, iróniou a spoločenskou kritikou.

Finálové dielo David’s Death (2026) rozvíja autorov dlhodobý záujem o mechanizmy moci, maskulinity a patriarchálnych vzorcov správania. V tejto kompozícii Kollárik ustupuje znaratívnych pozícií a sústreďujem sa na zobrazenie veľkého (telesného) tvaru. Prostredníctvom reinterpretácie starozákonného príbehu o Dávidovi a Goliášovi obraciazaužívaný model víťazstva slabšieho nad silnejším. V Kollárikovej verzii zvíťazí Goliáš, ostáva však sám – bez protivníka, ktorý definoval jeho silu. Ako autor vysvetľuje v kontexte samotného diela: „Tento príbeh sa stal súčasťou bežného jazyka ako archetyp boja, v ktorom napriek obrovskému rozdielu v sile medzi stranami konfliktu zvíťazí slabší. Mocní ovládajú masy; väčší pohlcujú menších; víťazom je ten, kto má väčšiu silu – to je štatistická realita. Tu vidíme Goliáša po jeho víťazstve. Nedochádza k žiadnemu zázraku a v tichej krajine zostáva obor sám. Stráca svojho súpera, svoj zmysel a svoju identitu.“ Kollárik tak archetyp sily nepredstavuje ako triumf, ale ako prázdnu pozíciu, ktorá bez neustáleho dokazovania vlastnej prevahy stráca význam.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2026, N. Gažovičová)