V rokoch 2018 – 2021 absolvovala magisterské štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe  v Ateliéri Malba 2 pod vedením Vladimíra Skrepla a Jana Šerýcha. Bakalárske štúdium absolvovala v rokoch 2014 – 2018 na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne v Ateliéri intermédií pod vedením Václava Stratila a Filipa Cenka. V rokoch 2012 – 2013 študovala architektúru a urbanizmus na Fakulte architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Počas štúdia absolvovala stáže v Ateliéri nových médií AVU v Prahe (2019), Ateliéri video FAVU (2018) a v Centre audiovizuálnych štúdií FAMU (2015).

Debutantka súťaže Laura Zvěřina vo svojej maliarskej praxi pracuje s figúrou a so situáciami, v ktorých sa prelína blízkosť, napätie a rôzne formy odmietnutia. Vychádza z osobných skúseností,

ktoré posúva do všeobecnejšej roviny prostredníctvom ženských postáv a ich vzájomných vzťahov. Situácie často nadobúdajú charakter divadelných scén alebo role-play, v ktorých zostáva nejasné, čo je autentické a čo inscenované. Inšpiruje sa vlastnými a kolektívnymi spomienkami, folklórom, literatúrou, mytológiou a filmovou imagináciou. Zaujíma ju, ako kolektívna trauma ovplyvňuje skúsenosť jednotlivcov aj skupín a ako sa tieto vrstvy otláčajú do obrazov, objektov, videí a textov. Opakovane sa vracia k momentom nechcenej intimity, odmietnutia alebo jemných foriem spoločenského a inštitucionálneho nálepkovania. Tieto skúsenosti premieta do scén, v ktorých prepája osobný zážitok so všeobecnejšími témami. 

Jej snaženie charakteristicky dokladá aj olejomaľba After the Last Review (2026). Hoci sa zobrazené ženské figúry delia o rovnaký intímny priestor, ich vzájomná interakcia pôsobí skôr odťažito. Postavy voľne vychádzajú z autoportrétnych motívov a pohybujú sa medzi zažitou skúsenosťou a štylizovanou rolou. Načrtnutý interiér a deformovaná perspektíva vytvárajú psychologický priestor na hranici reality a inscenácie, vzdialene pripomínajú expresívnu scénografiu filmu Kabinet doktora Caligariho. Samotná maľba napriek súčasnému kontextu evokuje svojou atmosférou modernistické kompozície. Nielen konštruovaním priestoru, ale aj akousi zvláštnou melanchóliou a pocitom existenciálnej osamelosti, typickou pre maľbu medzivojnového obdobia. Ženy sediace bez priamej vzájomnej interakcie evokujú vykorenenosť, zraniteľnosť, no zároveň naznačujú odpor voči hierarchiám intímnych a spoločenských vzťahov. Ako hovorí samotná autorka: „Zaujíma ma aj napätie medzi starostlivosťou a kontrolou, pokojom a latentným násilím, ako aj spôsoby, akými osobné a zdieľané skúsenosti formujú vzťahy a naše vnímanie sveta. Moja práca prepája introspektívne postironické figúry s krajinami súčasnej neistoty, intimity a odporu, bez toho, aby strácala svoju paradoxnú absurdnú a poetickú rovinu.“

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2026, N. Gažovičová)