V rokoch 2011 - 2017 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, v Ateliéri maľby Doc. Klaudie Kosziby. V roku 2016 absolvovala stáž na Akademii Sztuk Pięknych v Gdansku, na katedre maľby u prof. Piotr Józefowicza. Odvtedy pravidelne vystavuje a okrem početných skupinových výstav realizovala aj viacero samostatných výstavných projektov v Čechách i na Slovensku (Nová Synagóga v Žiline, Galerie XY Olomouc, DEPO2015 Plzeň, Galéria Medium v Bratislave, Nástupište 1-12 Topoľčany). Vzťah Kristíny Kandrikovej k maľbe je postavený na silne experimentálnom prístupe. Ten sa odohráva na viacerých úrovniach - formálnej, performatívnej, ale aj technickej či rituálnej. Rôznorodé postupy, ktoré využíva, vedome smeruje k oprosteniu sa od všetkého rušivého. Ideálny stav rozplynutej mysle sa autorka snaží využívať najmä pri samotnom procese tvorby. Abstraktné maľby a priestorové inštalácie vychádzajú z krajinných a prírodných motívov, odkazujú na poetiku svetla a tieňa, vytrácania svetla za súmraku či jeho presvitanie cez koruny stromov. Kandriková pracuje s premenlivosťou svetlených podmienok a atmosfér v krajine, prchavými zmenami farebnosti a nálady. Fascinuje ju skúmanie maľby v jej formálnej podstate (technická a fyzikálna stránka, procesuálnost), v nadväznosti na „klasický" maliarsky priestor, z ktorého rada vykračuje smerom k 3D; nakoľko ju primárne zaujíma, do akej miery je nutné maľbu ohraničovať alebo, naopak, ponechať ju čisto ako súčasť prostredia. Finálové dielo Posledné lúče (2022) je namaľované na transparentnej fólii, existuje v priamom vzťahu so svetlom, „živo“ reaguje na svetelné podmienky priestoru a podľa toho naberá na intenzite. Tak ako posledné slnečné lúče dňa prenikajú cez tmavé koruny stromov, prirodzené svetlo preniká cez fóliu a rozžaruje pigment. Cez lyrické diela a osobné prežívanie Kandriková zobrazuje esenciu krajiny, pripomína dôležitosť súžitia s prírodou a nenásilne poukazuje na environmentálne témy. Maliarsky tematizuje silný vzťah k prírode, ako aj vlastné, osobité prežívanie. Pod „povrchom" maľby nás nechá nazrieť do vnútra - na materiálovej („pokožka maľby“), ale aj emočnej úrovni. Sprostredkúva spomienky, pocity a záznamy z vlastného spoznávania (či rozpamätávania sa) - poskytuje nám voľný priestor na precítenie.