V rokoch 2019-2021 študoval na FU OSU Ostrava, Ateliér maľby IV. Marka Meduny a Petra Duba, predtým v období 2015 - 2018 na AVU Praha v Ateliéri maľby IV. prof. Martina Mainera. V rokoch 2012 - 2015 študoval na FU Ostravskej univerzity v ateliéri Voľná grafika pod vedením M. Sibinského a paralelne v období 2013 - 2014 absolvoval študijný pobyt na ASP im. Jana Matejki, Krakov v Poľsku. V roku 2022 ako debutant obsadil v súťaži Maľba druhé miesto. Samuel Kollárik prezentuje jasne ukotvený a vymedzený autorský program. V čase, keď sa v ostatných rokoch akosi „prednostne" riešili a riešia,,ženské otázky", problémy a témy, je zaujímavé, ale aj potrebné vidieť ich dnes menej prítomný, no dôležitý protipól. Kollárik k tejto téme pristupuje komplexne - obsah s formou sú uňho v symbióze, problematiku rieši dlhodobo a dôrazne. Silným momentom jeho maľby je práca s figúrou a bohatý naratív. Svedčí mu aj priamy kontakt s českým prostredím, z ktorého destiluje vizuál na pomedzí grotesky až absurdity. Jeho maľby charakterizuje odvážne narábanie s farbou, špecifické a veľmi výpovedné deformovanie ľudskej (mužskej) figúry, ako aj dynamické narábanie so zmenami perspektívy a mierky. Finálová maľba Gimme Some Life/Daj mi trochu života (2023) patrí k obrazom zo série subjektívne skúmajúcich široké spektrum dynamiky medzimužských vzťahov. Autora opäť privádza k maskulínnym stereotypom. V aktuálnej maľbe sa pokúša o sprostredkovanie skúsenosti straty, odchodu, rozkolu, spálených mostov. Od odkazu k dejinám maľby (Kain a Ábel) cez gýč a romantizmus úspešne dospieva k úprimnej (seba)irónii. Priznáva, že na ,,problematiku" nahliada so silne zakorenenou „Rambo" etikou - až do tej miery, že sa jej popretie stáva oxymoronom. Napriek tomu (alebo práve preto) Kollárik stále nachádza v danej situácii charakteristický kus humoru, nevyhnutný pre následné relativizovanie. Výsledkom je výsmech vlastnej krátkozrakosti a obrusovanie hrán gýča do tvarov úprimnej irónie.