Porota

Bezpochyby najvýznamnejší slovenský vizuálny umelec. Ondakovou tvorbou sa zaoberajú najvýznamnejší svetoví kurátori, jeho diela sú zastúpené v stálych zbierkach a opakovane vystavované v najdôležitejších svetových múzeách súčasného umenia (MoMa, Tate Modern, Bienále v Benátkach...). Medzinárodne oceňovaný a rešpektovaný umelec nás svojimi projektmi pozýva na cestu spytovania spoločenského svedomia, ale aj špecifickú exkurziu priestorom a časom. Absolvoval štúdiá v Bratislave, USA i Japonsku, a patrí ku generácii autorov 90. rokov, ktorej spoločenské zmeny po roku 1989 dali možnosť nadviazať na domáce konceptuálne umenie, totalitou vykázané z oficiálneho obrazu umenia, ale aj absorbovať impulzy a témy zo súdobého svetového umenia. Ondaka znepokojuje vzťah medzi spomienkou a obrazom, pohráva sa s podstatou života, ktorú neraz prezentuje s iróniou; úmyselne balansuje na hranici medzi umením, fikciou a realitou – životom.

Aj keď jeho umenie navonok charakterizuje minimalizmus a dokonalé technické prevedenie, v skutočnosti ho zaujímajú procesy myslenia, subjektívne prežívanie, psychika, spomienky, pamäť... Cielene si vyberá situácie, ktoré majú na život človeka rozhodujúci vplyv (prvé kroky, zaznamenávanie rastu detí, hry, rituály...). Prostredníctvom svojich vstupov nás núti uvažovať, testuje našu pozornosť – upozorňuje na momenty, ktoré si neraz neuvedomujeme, nevšímame, alebo sme na ne „len“ zabudli. Ondak je dôsledný pozorovateľ svojho okolia, no na veci nepoukazuje priamo, ale vedome ich schováva, zahaľuje, prekrýva. Prostredníctvom všedných momentov zo života zdôrazňuje pominuteľnosť každodennosti a zároveň spochybňuje systém hodnôt.

Víťaz súťaže Maľba (2012), silný hlas svojej generácia, umelec, ktorý sa nebojí verejne vysloviť svoj názor a svojím otvoreným prístupom a komunikačnými schopnosťami sprístupňuje umenie (maľbu) širokej verejnosti (vydávanie zinov, podcast o súčasnej maľbe). Jeden z najznámejších, ale aj komerčne najúspešnejších slovenských maliarov. Aktívne začal pôsobiť na slovenskej i medzinárodnej umeleckej scéne už počas vysokoškolských štúdií. Spočiatku vo svojich prácach rozvíjal individuálny program, postavený na zdanlivo šokujúcich témach. Dúbravského obrazy boli na prvý pohľad hravé a vizuálne atraktívne, skúmali však aj temné témy vrátane medzigeneračných vzťahov, prvkov podriadenosti, spoluviny, pioniersky v našom prostredí tematizovali homosexualitu. V posledných rokoch upozorňuje viac na náš (ne)zdravý vzťah k prírode. Spodobovaním hmyzu (včely, lienky, osy...) nám pripomína význam týchto často prehliadaných, no pre život človeka kľúčových živočíchov.

Dúbravský aktívne vystavuje nielen na Slovensku, ale najmä aj v zahraničí – v Čechách, v Nemecku, v USA, v Taliansku a iných krajinách. Jeho diela sú prezentované na medzinárodných veľtrhoch a výstavách v Európe, v Spojených štátoch amerických a zastúpené sú aj v zbierkach Slovenskej národnej galérie, Galérie mesta Bratislava a v početných súkromných zbierkach doma a v zahraničí.

Vyštudoval ekonómiu, históriu a umeleckú kritiku, aj preto hlavné oblasti jeho vedeckého záujmu sú muzeológia a muzeografia, ako aj administratíva kultúrneho dedičstva. V roku 1989 absolvoval štúdium obchodnej ekonomiky na Univerzite Bocconi, následne získal magisterský titul CEMS na Univerzite H.E.C. v Paríži. Popri štúdiu ekonómie sa zúčastnil aj seminárov o Svätom písme, ikonografii a cirkevných dejinách. Na Milánskej univerzite získal titul v odbore kultúrne dedičstvo s diplomovou prácou zo stredovekých dejín. Je držiteľom magisterského titulu z histórie a umeleckej kritiky s diplomovou prácou z muzeológie. Od roku 2012 je zástupcom riaditeľa a šéfkurátorom Gallerie d’Italia v Miláne, múzejného centra Intesa Sanpaolo, ako aj koordinátorom a vzdelávacím manažérom múzejných aktivít.

Od roku 2006 je členom riadiaceho výboru Ente Raccolta Vinciano, inštitúcie založenej v roku 1905, so sídlom v milánskom Castello Sforzesco, ktorá je považovaná za jednu z najdôležitejších na svete pre štúdium Leonarda a jej cieľom je šírenie poznatkov o dielach veľkého toskánskeho majstra. Kurátorsky pripravil množstvo výstav – napr. v Pinacoteca Ambrosiana Adorácie Bramantina a Tizianova večera – Obraz zmŕtvychvstania Krista medzi Louvrom a Ambrosianou. ako aj Caravaggio, Narcis z Palazzo Barberini, Veľké umenie vo vila Confalonieri v Merate. Je autorom mnohých štúdií, sústreďuje sa najmä na ikonologické a ikonografické témy. Z jeho publikačnej činnosti môžeme spomenúť diela: Stratená a Obľúbená, Mária Magdaléna v lombardskej renesancii (2014) Zjavenie Apokalypsy, Osud človeka medzi minulosťou a prítomnosťou (2015).