V rokoch 2020 – 2024 študoval na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v Ateliéri maľby pod vedením doc. Ota Hudeca. Od 2024 študuje na Fakulte výtvarných umení VUT v Brne (FaVU) v Ateliéri malířství 3. Svoje diela predstavil na viacerých samostatných i kolektívnych výstavách na Slovensku a v Českej republike vrátane umeleckých festivalov. V roku 2026 sa stal finalistom súťaže Maľba. 

Debutant súťaže Maroš Bavoľár pracuje najmä v médiu kresby a maľby. Cez svoju tvorbu sa vyrovnáva s vlastnou identitou a zároveň skúma širšie otázky sexuality, telesnosti a rodovej rovnosti. Zaujíma ho spôsob, akým je maskulinita formovaná spoločenskými stereotypmi, rodovými očakávaniami a kultúrnymi normami. K problematike pristupuje s nadhľadom a iróniou, v centre jeho záujmu stoja často prehliadané témy zraniteľnosti a krehkosti. Prostredníctvom figurálnej maľby reflektuje všeobecné predstavy o tom, čo považujeme za „mužské“, a konfrontuje ich s osobnou skúsenosťou i so širším kontextom kolektívnej queer identity. Jeho tvorba vychádza z intímnej sebareflexie, no zároveň si zachováva odstup – aj preto má kvality mimoriadne úprimného a otvoreného komentára. Sebaprezentácia a vlastná telesnosť sa v jeho obrazoch stávajú nástrojom kritickej reflexie – autor sám seba vkladá do situácií, ktoré odhaľujú napätie medzi spoločenskými očakávaniami a individuálnou skúsenosťou. Bavoľárove maľby odvážne otvárajú priestor pre citlivejšie a pluralitnejšie uvažovanie o súčasnej mužskej identite.

Finálové dielo The Secret Lives of Men (Moment of Revelation) (2024) zachytáva introspektívny okamih prekvapenia, letmého otočenia a odhalenia. Trojica nahých mužských figúr je situovaná do neurčitého, fluidného priestoru. Nachádzajú sa vo svojej najzraniteľnejšej polohe – akoby pristihnutí pri intímnom momente, ktorého význam zostáva zámerne otvorený. Čo si hovoria? Aké sú ich skryté príbehy? Bavoľár sa vedome vyhýba tradičnému heroickému zobrazovaniu mužského aktu. Namiesto idealizovaného tela ponúka obraz telesnosti zbavenej nánosov dominancie a sebavedomej kontroly. Postavy neperformujú silu, ale odhaľujú mäkkosť, krehkosť a neistotu mužskej identity. Práve v tomto napätí medzi príťažlivosťou a zraniteľnosťou vzniká priestor pre inú podobu maskulinity. Divák sa stáva pozorovateľom situácie, no tento voyeuristický pohľad nefunguje ako narušenie intimity. Mužské telo prestáva byť symbolom moci a stáva sa priestorom psychologického prežívania – vnútorných stavov oscilujúcich medzi túžbou, melanchóliou a vzrušením. Dielo tematizuje podobu maskulinity, ktorá nevychádza z dominancie, ale zo schopnosti priznať si vlastnú zraniteľnosť.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2026, N. Gažovičová)