V rokoch 2020 – 2024 študovala na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach v Ateliéri slobodnej kreativity 3D pod vedením doc. Ota Hudeca. V rokoch 2024 – 2026 pokračovala v magisterskom štúdiu na Fakulte výtvarných umení Vysokého učení technického v Brne v Ateliérienvironmentu pod vedením Barbory Klímovej. V rokoch 2024, 2025 a 2026 sa stala finalistkou súťaže Maľba, pričom v roku 2025 získala 3. miesto.

Eva Vaňová sa vo svojej praxi pohybuje na hranici medzi vizuálnym umením, sociálnym výskumom a spoločenskou angažovanosťou. Primárne sa venuje participatívnym projektom realizovaným v spolupráci s marginalizovanými komunitami. Prostredníctvom nich skúma možnosti umenia ako nástroja inklúzie, vzdelávania a prehlbovania medziľudských vzťahov, pričom osobitný dôraz kladie na prekonávanie spoločenských a kultúrnych bariér. Mimoriadne aktívna je v spolupráci s detskými komunitami, ktoré workshopovou formou podnecuje ku kreativite (deti z detského domova, rómske a autistické deti, deti so sluchovým postihnutím, deti z ukrajinskej komunity v Brne). Vaňová doposiaľ prezentovala konceptuálnu polohu maľby, ktorá vzniká ako „sekundárny“ výsledok jej autorskýchprojektov. Ako Vaňová zdôrazňuje, participatívne umenie predstavuje spôsob prekračovania hraníc medzi umelcom a divákom a zároveň možný nástroj spoločenskej transformácie.

Finálové dielo Sediment prítomnosti (2026) vzniklo v období reflexie autorkinej dlhoročnej práce sdeťmi z vylúčených komunít. Obraz funguje ako usadenina vzťahov, skúseností, emócií, systémových prekážok i detskej spontánnosti, ktoré sa postupne zapisujú do materiálu a maliarskeho procesu. Je dôležitým momentom zastavenia, možno aj prehodnotenia a reflexie vlastnej angažovanosti – jej reálnych možností, ale aj limitov. Ako uvádza autorka: „Jednotlivé prvky medzi sebou komunikujú, vstupujú do napätia a konfliktu podobne ako procesy, ktoré som počas participácie pozorovala a prežívala. Obraz je subjektívnym zachytením procesu, postindexovou a afektívnou pamäťou, v ktorej materiál nesie skúsenosť transformovanú do vizuálnej formy.“ Vaňová opäť prezentuje maľbu akopriestor, v ktorom sa skúsenosť neprepisuje do ilustratívneho zobrazenia, ale zostáva prítomná voforme materiálovej stopy. Maľba nie je dokumentáciou konkrétnych udalostí, ale vizuálnymzáznamom ich emocionálneho a afektívneho doznievania. Na rozdiel od predchádzajúcich prác, ktoré vznikali ako priame vyústenie participatívnych procesov, predstavuje Sediment prítomnosti moment obratu k precíteniu vlastnej skúsenosti.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2026, N. Gažovičová)