V roku 2021 absolvovala magisterské štúdium na Katedre maľby Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave vo IV. ateliéri prof. Ivana Csudaia. Bakalárske štúdium absolvovala na VŠVU v rokoch 2017 – 2019 v Ateliéri III. pod vedením Rastislava Podhorského a Martina Špirca a v rokoch 2015 – 2017 v Ateliéri ± XXI. (Maľba a iné médiá) pod vedením prof. Daniela Fischera. V akademickom roku 2014 – 2015 študovala bábkarskú scénografiu na Divadelnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Debutantka súťaže Lucia Žitnayová sa vo svojej tvorbe dlhodobo zaoberá témou vodného živlu, ku ktorému sa opakovane vracia nielen ako k prírodnému javu, ale aj ako k silnej osobnej spomienke. Voda je pre autorku element, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou jej detstva, vnútorného sveta, ale aj výtvarného uvažovania. V jej dielach sa objavuje v rôznych podobách – chápe ju ako pamäť, zrkadlo aj médium zmeny. O vode nerozpráva len ako o látke, ale hovorí cez ňu o jej stopách, o telesnosti a najmä o krajine, ktorá v nás ostáva zapísaná. V jej prirodzenom cykle nachádza paralely k osobnej skúsenosti – k strate, tichu, návratu, ale aj k plynutiu času. Autorka pracuje s abstraktnými biomorfnými formami inšpirovanými priamo prírodou, ale aj konkrétnymi spomienkami na detstvo prežité pri rybníkoch v Malom Záluží. Jej maliarsky jazyk charakterizuje citlivá farebnosť a symbolická obraznosť s využitím organických foriem. Žitnayová prostredníctvom svojich diel skúma vzťah človeka ku krajine a nepriamo aj k pamäti.

Finálové dielo Koryto pamäti (2026) je súčasťou novej série Nánosy pamäti, v ktorej autorka rozvíja tému sedimentu ako metaforu pamäti, domova a plynutia času. Obraz vychádza zo spomienok na krajinu detstva – prostredie rybníkov, bahna a stôp, ktoré po sebe zanecháva voda. Organické línie evokujúce riečne toky, korene či podvodné rastlinstvo sa prelínajú s vrstvami sedimentu a vytvárajú priestor na pomedzí reálnej krajiny a vnútorného prežívania. Dielo reflektuje vzťah medzi prírodnou pamäťou a osobnou skúsenosťou a poukazuje na súbežné pôsobenie prírodných aj pamäťových procesov. V maľbe sa stretávajú dve navzájom prepojené vrstvy – skrytý prúd reprezentovaný koreňmi a riasami a nadradený vodný tok, ktorý ich prekrýva. Potlačená farebnosť podporuje tichý, kontemplatívny charakter obrazu, zatiaľ čo motív koreňov otvára otázky domova, príslušnosti a osobnej identity. Maliarske gesto zostáva zámerne subtílne a nenápadné; nesmeruje k expresívnemu autorskému prejavu, ale sleduje prirodzenú fluidnosť, ktorá je vlastná vode aj povahe ľudskej pamäti.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2026, N. Gažovičová)