V rokoch 2013 – 2017 študovala maľbu v ateliéri ±XXI pod vedením prof. Daniela Fischera na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. V akademickom roku 2016/2017 absolvovala študijnýpobyt v rámci programu Erasmus na Newcastle University vo Veľkej Británii, kde pracovala pod vedením Neila Bromwicha. V rokoch 2017 – 2019 pokračovala v magisterskom štúdiu maľby v III.ateliéri pod vedením Rastislava Podhorského a Martina Špirca na Vysokej škole výtvarných umení vBratislave. V roku 2020 absolvovala absolventskú stáž v ateliéri Krištofa Kinteru v Prahe. V rokoch 2009 – 2013 študovala maľbu na Strednej škole úžitkového výtvarníctva v Ružomberku. V rokoch2025 a 2026 finalistka súťaže Maľba.

Chylová Sekerášová sa vo svojej tvorbe venuje systematickému skúmaniu pamäti, reality a vrstiev ľudskej psychiky. Prostredníctvom maľby, kresby a príležitostne aj objektu vytvára diela, ktorévychádzajú z osobnej skúsenosti, no zároveň otvárajú priestor pre univerzálnejšie čítanie. Zaujíma ju, ako spomienky formujú naše chápanie sveta, ako sa v čase deformujú, fragmentujú a premieňajú na nové významové štruktúry. Charakteristickým znakom jej tvorby je precízna kresba a vrstvenie maliarskych štruktúr, prostredníctvom ktorých buduje melancholickú, miestami znepokojujúcuatmosféru. Jej diela fungujú ako vizuálne hádanky prepájajúce osobnú symboliku s odkazmi na dejiny umenia, jazyk filmu, romantizmus, prírodné náboženstvá i súčasnú popkultúru. Popri introspektívnej rovine zároveň nenápadne reflektujú fenomény súčasnej spoločnosti vrátane falošnej spirituality, manipulácie či krízy hodnôt. Programovo pracuje s lokálnymi reáliami a rozvíja viacvrstvovýsymbolický jazyk. V poslednom období sa jej záujem čoraz výraznejšie presúva ku kritickej reflexii spoločenských paradoxov, mechanizmov moci a kontrastu medzi uhladenou vonkajšou formou amorálnym úpadkom. Organické motívy, predovšetkým hmyz, vstupujú do obrazov ako biologický korektív ľudského ega a spoločenskej pretvárky.

Finálové dielo Fly Food (2026) tematizuje rozpor medzi reprezentáciou moci a biologickou nevyhnutnosťou rozkladu. Oblek tu vystupuje ako symbol autority, rešpektu a spoločenského statusu,zatiaľ čo prítomnosť múch narúša jeho zdanlivú nedotknuteľnosť. Chylová Sekerášováprostredníctvom tohto kontrastu vytvára vizuálnu metaforu verejnej rétoriky, v ktorej uhladená forma často zakrýva morálne prázdny alebo toxický obsah. Ako uvádza samotná autorka, drobné muchy krúžiace okolo úst postáv predstavujú materializáciu metafory „smradľavých slov“. Hmyz sa stáva nekompromisným indikátorom skutočnosti – zatiaľ čo v spoločenskom priestore sú rečníci vnímaníako autority, z perspektívy prírodného poriadku strácajú svoju výnimočnosť a stávajú sa obyčajnou potravou pre muchy. Dielo sa stáva kritickou reflexiou mechanizmov moci, manipulácie a etiky verejného prejavu.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2026, N. Gažovičová)