V rokoch 2015 – 2021 študoval maľbu na VŠVU v Bratislave (prof. Daniel Fisher, prof. Ivan Csudai). V roku 2020 sa ešte ako študent prezentoval na pôde Galérie mesta Bratislavy samostatnou výstavou Silentium a v roku 2022 sa predstavil na samostatnej výstave Léthé v Nitrianskej galérii. Je zastúpený v súkromných zbierkach doma aj v zahraničí. Žije a tvorí v Bratislave. V roku 2023 bol finalistom súťaže Maľba.

Vo svojej tvorbe (ako aj v technike) sa Richard Marco obracia ku klasickej realistickej maľbe, pričom inšpiráciu nachádza v širokej zásobnici dejín umenia. Prvotné impulzy hľadá u starých majstrov (mytologické, biblické námety). Vo svojom zaujatí však nie je retrográdny – vlastný maliarsky program oživuje poučením z fotorealizmu, autorskými technikami (napr. narúšanie dokonalej maľby rozpúšťadlom), využitím moderných – digitálnych technológií, rovnako aj posunmi v naratívnej rovine. Trvalo ho fascinuje téma pominuteľnosti, smrteľnosti, mýtického znovuprežívania. Aj preto programovo pracuje s (realistickými) motívmi, ktoré sa dotýkajú časovosti a konečnosti. Svojou tvorbou sa vyjadruje aj k aktuálnym témam (je angažovaný, nie však prvoplánovo) a svoje maľby svojsky kóduje. V najnovších prácach kombinuje klasicky poňatý portrét, resp. fragment ľudského tela s konkrétnymi historickými udalosťami strednej Európy.

Richard Marco sa vo svojom finálovom diele Ubi sunt (literally “where are they”) (2024) čiastočne obracia k svojmu detstvu. V tom sa prezentovaná kompozícia akoby vymyká z jeho autorského programu – a to je dobre. Ironická skratka (Marco sa dlhodobo zamýšľa práve nad témou smrti), samotné riešenie kompozície, ale aj realistické stvárnenie vytvárajú v tejto práci pozoruhodnú súhru formy a obsahu. Samotný obraz je priestorovou štúdiou, rozvrhnutou veľmi premyslene – s jediným ústredným detailom. Ten je umiestnený v maliarsky vyčistenom priestore a v niečom tak pripomína warholovskú prácu s voľnou plochou. Ako hovorí sám autor: „Keď som bol dieťa, poznal som ju len ako hračku. Dnes je to niečo, čo sa hrá so mnou a skrýva sa za rohom. Je všade, a predsa nie je prítomná. Jej vzhľad môže byť smiešny alebo komický, ale v skutočnosti nemá tvar ani formu, hoci je okamžite rozpoznateľná. Namaľoval som ju v jej prázdnom a tienistom dome. Kedysi som ju ovládal, teraz ma jej hra vie prekvapiť a vidím ju všade. Jej odraz je skutočný ako čokoľvek iné. Nie je to fotografia, reklama, film, dokonca ani realita, a predsa je skutočná, pretože maľbu tvorí jej esencia. Je všade a je jej viac ako kedysi. Do you want to play a game?“

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)