V rokoch 2019 – 2023 absolvovala bakalárske štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave na Katedre maľby v Ateliéri 3EAM Rastislava Sedlačíka a Mateja Fabiana. V roku 2024 nasledovala jej semestrálna stáž na Katedre maľby v ateliéri hosťujúcej pedagogičky Hany Garovej a Matúša Novosada. Predtým v roku 2023 absolvovala semestrálnu stáž v ateliéri hosťujúceho pedagóga Zbynka Sedleckého a Matúša Novosada.

Lilla Gombos, debutantka súťaže, sa zaoberá zobrazením hybridnej telesnosti – prepájaním fragmentov ľudských tiel s výjavmi organického a anorganického sveta do abstrahovaných obrazov a objektov. Zobrazenie ľudského tela sa v jej dielach prepája s inými bytosťami a stáva sa tak množným číslom, znepokojujúcou ambivalentnou entitou alebo netvorom bez pohlavia so snahou o vytvorenie dystopickej priestorovej situácie. Napriek svojim figurálnym začiatkom (v niečom jej kompozície tematizujúce telesnosť evokujú tvorbu A. Sigetovej) sa v súčasnosti dostáva do centra jej pozornosti svet prírody (vstupovanie do jej štruktúr), a to cez maliarsky detail a jeho následné zväčšenie. Namiesto makrosveta ju teda aktuálne zaujíma mikrosvet. Hoci to nie je na prvý pohľad zrejmé, téma zostáva v niečom rovnaká a zásadne sa mení len fokus maliarky. Aj napriek tomu, že spodobuje prírodu, ostáva v jej maľbách akási stopa telesnosti. Vo svojich kompozíciách pritom nikdy nepoužíva farebné kontrasty, ale využíva zúžené farebné spektrum. Tento monochromatický prístup (pozorovateľný aj pri zobrazení tela – ružová, fialová, sivá) dáva vyniknúť spôsobu, akým pristupuje k maliarskemu priestoru. Narába s ním takmer sochársky – akoby pracovala s plastelínou. Objemová modelácia je – popri linke – dôležitým prvkom výstavby jej diel.

Finálová maľba Tree Hollow je súčasťou série obrazov A Shadow Grows Legs, Then Walks Across the Room, ktorej nosnou témou je skúmanie vizuálnej pareidólie, ako aj zmenených stavov vedomia pri stretnutí s niečím neznámym a zvláštnym. Gombos vychádza z rozpixlovaných fotografií zvierat a prírody z vlastného archívu, resp. vizuálneho materiálu nájdeného online. Autorka si vyberá momenty, ktoré sú kompozične zaujímavé alebo absurdné, a zameriava sa na ich abstrahovanie až úplnú fragmentáciu v olejových maľbách. Zvýraznením ich svetelných a farebných kvalít, splývajúcich obrysov a presvitov akrylových spodných vrstiev vytvára nové, často snové podoby zobrazenia (emo abstrakcia).

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)