V rokoch 2018 – 2020 absolvovala magisterské štúdium na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v Ateliéri maľby

3 R. Podhorského. Štúdiá začala v Košiciach na Fakulte umení TU pod vedením prof. PhDr. Petra Rónaia v odbore grafiky a experimentálnej tvorby. V roku 2015 absolvovala študijný pobyt na Univerzite v Zlíne v Ateliéri animácie u Lukáša Gregora, v období 2017 – 2018 na Akadémii krásnych umení v Krakove. V roku 2019 sa stala finalistkou ceny EXIT – súťaže pre študentov a študentky českých a slovenských vysokých umeleckých škôl, ktorú vyhlasuje Fakulta umění a designu Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem. V roku 2021 bola finalistkou súťaže Maľba a v

rokoch 2022 a 2023 sa dostala na longlist medzinárodného ocenenia Strabag Artaward International.

Denisa Slavkovská je multidisciplinárna vizuálna umelkyňa. Vo svojej tvorbe pracuje so širokým spektrom médií od maľby, kresby, klasickej grafiky až po inštaláciu, performance a fotografiu. Rôznorodosť pramení zo stáží, ktoré počas uplynulých rokov absolvovala na Slovensku a v zahraničí. Východiskom jej tvorby je téma tela a telesnosti, ktorú neustále skúma. Aj preto prednostne pracuje s jemnými farbami, prírodnými materiálmi a jednoduchými tvarmi v minimálnej štylizácii. Jej rukopis je fluidný, maľuje s ľahkosťou, poeticky, „žensky“. Jej diela sú osobné, ale nie zamerané na seba. Najčastejšie sa vyjadruje pomocou sily čistého gesta, jej dielam z ostatného obdobia dominuje biomorfná hmota, ktorú kompozične variuje. Zaujímajú ju psychické stavy a intímne prežívanie v naviazaní na skúmanie tvaru a farby tela ako výrazového prvku. Diváka sa svojou tvorbou pokúša zaujať najmä na emocionálnej úrovni – jej dielam nemusí úplne rozumieť, autorka ho nechá voľne ich vnímať, resp. prežívať.

Finálové dielo Synthetic identity (2024) pozostáva z kombinácie 25 prvkov a formálne pracuje s ikonografiou amerických detských kreslených filmov z nultých rokov. Hoci Slavkovská zvyčajne využíva akvarelovú, minimalistickú (riedku) maliarsku stopu, tu sa prezentuje v inej formálnej polohe. To, čo bolo v minulosti nosným prvkom jej diel, teraz „slúži“ ako podklad pre ďalší naratív. Abstraktné gesto sa dostáva do kontrastu s druhým plánom – vrstveným, redukovaným detailom. Kompozícia možno evokuje raster filmových políčok, ktorých za sekundu vieme vnímať 24. Slavkovskej kompozícia 25 diel je rozvinutou filmovou frekvenciou (do maliarskej podoby), ktorá nám jednoducho ponúka jedno políčko navyše. Tematické rámce vysvetľuje Slavkovská autorskou básňou: „Silueta a pohľad, materiál a jeho objem, vôňa nového auta, predmet, objekt, citový vzťah, štruktúra kože, zraniteľnosť, modrina a žilky, samotná mortalita, identita, idealizácia, prezentácia, mutácia a jej kombinácia, výraz, odraz, odkaz, spektrum možností, pozornosť, originálnosť a následná anonymita čierneho lesa.“

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)