1. miesto
Miroslav Sandanus
(*1994, Žilina)
"SAFE"
2024, akryl na plátne, 150 x 150 cm
V rokoch 2014 – 2021 študoval v Otvorenom ateliéri maľby Rastislava Podobu na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Za svoju diplomovú prácu získal Cenu rektora. Je viacnásobným finalistom súťaže Maľba (2020, 2021, 2022, 2023, 2024), pričom už pri svojom debute v roku 2020 obsadil tretie miesto. V roku 2022 získal Cenu Martina Benku. V ostatných rokoch sa prezentoval na početných samostatných a skupinových výstavách doma i v zahraničí. Žije a tvorí v Žiline.
Autor sa uviedol na domácej scéne súborom diel s environmentálnou tematikou – fascinovali ho skládky, odpad, poveternostné zmeny, ničenie planéty – naliehavou problematikou, ktorá je vnímaná najmä mladou generáciou veľmi citlivo. V ostatnom období sa jeho záujem obracia skôr k človeku a jeho aktuálnym problémom, stále však ostáva prítomné jeho previazanie s prírodou. Sandanusov prístup k maľbe je takpovediac „klasický“, zvyčajne pracuje s monochromatickým farebným spektrom – hlavne preto, aby diváka, ktorý pozerá na jeho dielo, ešte viac vtiahol do atmosféry obrazu. Chce, aby intenzívne precítil moment, ktorý maliarsky zachytil. Núti ho zamyslieť sa, zastaviť – precítiť a zároveň prehodnotiť vnímanie okolitého sveta.
Aj finálová maľba “SAFE ”(2024) je výsledkom sústredeného pozorovania. Ústredným motívom je postava v priesvitnom pršiplášti, ktorý symbolizuje uzavretosť, stiesnenosť, izolovanosť, stratu kontaktu s okolitým svetom. Autor reaguje na súčasný spôsob života, citlivo vníma, ako sa vo svete posilňuje individualizmus. Uvedomuje si, ako ľudia v živote strácajú sociálne cítenie, nevedia spolupracovať, komunikovať medzi sebou. Sú ako postava skrytá v pršiplášti, ktorá sa uzatvára do seba a chráni sa „bezpečným“ priestorom vo svete virtuálnej reality a anonymity. Uvedomuje si, že človek súčasnosti môže mať skutočný problém socializovať sa. Ľudia medzi sebou nekomunikujú, každý prežíva realitu anonymne, sám pre seba, vo svojom individuálnom svete. Sú uzavretí vo vlastnom pršiplášti, v akejsi „bubline“, v ktorej si vytvárajú predstavy a ilúzie o svojom pohľade na život. Sú si tak blízko, a pritom strácajú možnosť akejkoľvek vzájomnej komunikácie...
(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)