V rokoch 2013 – 2020 študovala v Otvorenom ateliéri maľby Rastislava Podobu na Fakulte výtvarných umení Akadémie

umení v Banskej Bystrici. V roku 2018 absolvovala študijný pobyt na Západočeskej univerzite v Plzni na Fakulte designu

a umenia Ladislava Sutnara. V roku 2020 bola finalistkou súťaže Maľba.

Tatiana Weissová mala v minulosti vo svojej tvorbe blízko k „ženským“ témam, resp. k témam mladých slobodných žien a riešeniu ich každodenných útrap pred tridsiatkou – rozchody, nepodarené vzťahy s mužmi či márne hľadanie lásky. Jej ponímanie rodovej problematiky pritom nebolo prvoplánové a ani zbytočne angažované, postavenie ženy vnímala citlivo a s pochopením. Dnes je táto etapa v jej živote i tvorbe minulosťou. Vo svojej aktuálnej praxi sa Weissová zameriava na problematiku samoty, osamelosti a vylúčenia. Uvažuje nad zmyslom bytia a úlohou vzťahov v živote. Ťažiskom jej diel je zvyčajne expresívne zachytená figúra v situáciách spojených s osamotením. Často kombinuje voľnejší maliarsky prejav s detailnejším, v scénach používa svetlo z umelého osvetlenia. Finálová olejomaľba Roman zobrazuje ruského homosexuála, ktorý svoju krajinu opustil kvôli režimu. Obraz je Weissovej priamou reakciou na súčasné politické dianie na Slovensku, doslova zosobňuje paradoxy súčasnej doby. V niečom je to však aj generačná výpoveď. Obraz otvára viacero tém – nielen vojnový konflikt na Ukrajine, ale aj problematiku identity či sexuality, ktoré táto kompozícia naznačuje. Dielo je tiež príspevkom k téme osamelosti a vylúčenia, ktorej sa Weissová aktuálne venuje. Roman má na sebe svoj obľúbený kožuch z Moskvy a topánky na podpätku. Autorka ho zobrazuje v jeho pražskom byte, na starom gauči, kde sa síce cíti bezpečne, avšak v jeho výraze cítiť závan melanchólie a rezignácie. Požadovanú náladu zobrazovanej scény podporuje uvoľneným rukopisom, potlačenou zemitou farebnosťou a priamym svetlom na figúru. Kompozične (gauč, roh, Romanova pozícia, jeho nasvietenie), ale aj tematicky (psychologizujúci akcent) nás obraz upozorňuje na maľbu Luciena Freuda a jeho špecifický záujem o človeka, pritom samotná maľba je vystavaná celkom súčasne a dielo celkovo evokuje hlbší záujem o aktuálne spoločenské problémy.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)