Aktuálne študuje v prvom ročníku magisterského štúdia v Ateliéri 3EAM Rastislava Sedlačíka a Mateja Fabiana. Prvý rok na VŠVU strávil v prípravnom kurze E. Šilleho, nasledoval rok v ateliéri pod vedením R. Podhorského a M. Špirca a nakoniec v období 2019 – 2024 v Ateliéri 3EAM pod vedením R. Sedlačíka a M. Fabiana, kde si vybudoval väčšinu svojho maliarskeho programu. Jeden semester strávil na Vilnius Academy of Arts v Litve, kde začal viac pracovať v iných maliarskych technikách ako v akvareli a rozšíril si aj tematický záber. Počas štúdia sa zúčastnil na niekoľkých skupinových výstavách a workshopoch.

Debutant súťaže Kamil Šlapák sa vo svojej tvorbe zameriava na maliarske skúmanie vzťahov medzi rozličnými a často aj protichodnými východiskami – prírodný a umelý svet, krajina a zátišie, realita a abstrakcia, drapéria a krajina, organické a umelé, deštrukcia a konštrukcia, farba a objekt... Vychádza pritom z banálne vyzerajúcich situácií a objektov, ktoré často nachádza na perifériách či priamo v meste a jeho neustále meniacom sa prostredí plnom developmentu, deštrukcie, rekonštrukcie a budovania. Pri maľovaní často mení farebnosť, zväčšuje a približuje, premýšľa o rozličných uhloch pohľadu a vzťahoch a svoju predstavu, tak ako aj samotný obraz neustále mení v procese vznikania. Jeho snaženie pritom smeruje k syntéze – vizuálne prekážky, farby a rozličné motívy sa v jeho dielach prepájajú do nového celku s novým významom, ktorý ešte ďalej deštruuje zámerným kontrastom s čistými alebo prázdnymi plochami. Cez narúšanie pôvodných významov sa snaží o vytvorenie dynamického napätia; jeho cieľom je objavovať nové vzťahy a pohľady.

Finálová maľba Rana v procese vychádza z konkrétnej situácie výstavby cesty v rodnom meste autora. Aj v tomto diele Šlapák hľadá vzťahy medzi často opačne pôsobiacimi motívmi – celkovo sa snaží skúmať prehliadané situácie. Zaujíma ho proces interpretácie reality – tematicky, ale aj pri konkrétnej výstavbe obrazu. Jeho prístup k maľbe je analytický a presný, no zároveň ukotvený v abstraktnom uvažovaní, a v niečom tak odráža jeho záujem o matematiku, ktorej sa intenzívne venoval pred štúdiom maľby. Aj v tomto prípade plátno odopínal a posúval po ráme, prekrýval ho ďalším, až ho nakoniec prepájal bielou geometrickou konštrukciou, ktorá obraz spája, no zároveň aj cenzuruje, vyrušuje a prekrýva. Fascinuje ho a hnevá interakcia človeka v krajine a jeho zásahy do nej. Leitmotívom jeho tvorby je drapéria v krajine v rôznych podobách (nafukovací bazén vo vyprahnutej krajine, príroda ako skladisko odložených vecí, igelit s kameňom). Predmetné a prírodné prepája cez dramatické narúšanie prírodného rámca. Krajinu vníma takmer romanticky, jeho prístup nám pripomína C. D. Friedricha. Šlapák tak opakovane a nanovo otvára vzťah človeka a krajiny, resp. prírody v 21. storočí.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)