V rokoch 2020 – 2023 študoval bakalársky program na FaVU VUT v Brne v ateliéri Kresba a grafika doc. Svätopluka Mikytu. Stáže absolvoval v Ateliéri maľby doc. Luděka Rathouského a na Akademii výtvarných umění v Prahe v ateliéri Malba 2 Milana Mikuláštíka.

Debutant súťaže Aleš Porubský zastupuje v prítomnom výbere expresívnu polohu súčasnej maľby. Vo svojej tvorbe sa zaujíma o témy eskapizmu, introspekcie, sebamytologizácie a alter ega. V obrazoch stvárňuje imaginatívny svet, v ktorom pracuje s postavami, ktoré sú hrdinami a sprievodcami zároveň. Zobrazuje ich v rôznych prostrediach, náladách a situáciách, ktoré sú najmä reflexiou autorovho vlastného bytia. Na rozsiahlej sérii, ktorá sa skladá z viacerých cyklov, pracuje už tretí rok. Každý cyklus sa líši formálne i obsahovo. Formu považuje za dôležitého nositeľa obsahu, pretože ju zakaždým podriaďuje svojmu bytiu. Výrazová paleta, ktorú používa, je relatívne pestrá – od uvoľnenej gestickej expresivity (inšpirácia napr. Vladimír Skrepl, Georges Baselitz), pri ktorej nad samotným aktom maľby nie je čas na rozmýšľanie, až po sústredenejšiu, trpezlivejšiu a utiahnutejšiu polohu. V tvorbe ho inšpirujú najmä animované filmy, japonská pop kultúra, komiks a kinematografia. Dodáva: „Moja práca vyžaduje observáciu mojich vnútorných pochodov a zmien, ktoré sa vo mne odohrávajú.“

Finálové dielo Pútnik je zo série obrazov, ktorá sa zaoberá uvoľnením mysle, novými začiatkami, očistou a odhodením nepotrebných a rušivých elementov z našej psychiky. Porubský zdôrazňuje, že postava pútnika predstavuje cestu, ktorou v živote prechádza každý z nás. Celý život hľadáme, nachádzame a znova hľadáme. V súčasnej maľbe stále prevažuje technika akrylu, voči ktorému sa Porubský vymedzuje, pretože je presvedčený o tom, že akryl nebude nikdy taký živý ako olej a že práve olejové farby dokážu umocniť väčší a silnejší zážitok z obrazu. Pripomína, že v extrémne rýchlej dobe plnej stále nových technológií sa v umení už dlhšie prechádza k tradičným technikám, kde je veľmi cenené remeselo. Sám ukazuje polohu, pri ktorej je nevyhnutné odosobniť sa od všetkého a uveriť primárnemu gestu – nie konceptualizovať. Autor nezaprie svoje školenie (česká expresívna maľba, ale aj kresbové a grafické východiská) – so štetcom narába „kresbovo“, priestor nemodeluje, takmer všetko necháva na oko diváka. Sám hovorí: „Snažím sa tvoriť obrazy, ktoré aj napriek rýchlej dobe, AI, instagramovým galériám atď. dokážu sprostredkovať recipientovi silný zážitok a čas na moment spomaliť.“

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)