Eva Vaňová
(*1999, Košice)
Pod lampou
2024, akryl, priadza, výšivka, 120 x 85 cm
V rokoch 2020 – 2024 študovala voľné výtvarné umenie u doc. Ota Hudeca na Fakulte umení TUKE.
Popri vizuálnej tvorbe (v minulosti najmä mäkké objekty expandovanej maľby, zdôrazňovanie prístupu k ľudskému telu, záujem o čínsku medicínu a jej prepájanie s umeleckým svetom) je Vaňová mimoriadne aktívna v spolupráci s rôznymi komunitami (deti z detského domova, rómske deti, deti z osady, autistické deti a deti so sluchovým postihnutím), s ktorými spoločne tvorí workshopovou formou. Vaňová prezentuje konceptuálnu polohu maľby, pričom jej diela z aktuálnej tvorby sú angažované a aktivistické zároveň. Ako sama pripomína: participatívne umenie sa stalo dôležitým nástrojom na transformáciu spoločnosti a prekračovanie hranice medzi umelcom a divákom.
Finálové dielo Pod lampou prináša dôležitú umeleckú, ale aj osobnú výpoveď prostredníctvom mapovania verejného priestoru. V sérii diel Vaňová pracuje s vnímaním okolia marginalizovanými deťmi, ktoré sa ocitli na okraji spoločnosti dôsledkom segregácie. Zaujíma ju ich diametrálne odlišné vnímanie Košíc. Diela vznikali kombináciou reálneho priestoru, v ktorom sa deti nachádzajú, a ich kartografických výstupov, ktoré autorka následne abstrahuje a kompozične obmieňa. Vaňová s deťmi prechádza ich bežné cesty, ukazujú jej, kde sa pohybujú, a kartograficky dokumentujú okolie. Z detských záznamov si vybrala a vyabstrahovala čiary, ktorými zaznačovali okolie a svoj pohyb v ňom. Následnú kompozíciu čiar vyšila na plátno, čím vznikol obraz novej mapy Luníka IX očami detí. Kompozície ďalej obohacovala reálnymi maľbami máp priestoru, v ktorom sa nachádzali, a pôdorysmi budov, čím sa snažila umocniť estetické vyžarovanie objektu a nájsť iný typ riešenia abstrakcie. Pôdorys sa tak stáva stavebným prvkom obrazu, v ktorom sa prepájajú dve nazerania na priestor – plocha verzus gestická stopa. Práve šitie vytvára dôležité napätie – kontrast k racionálnemu zobrazeniu reality a deťmi vytvorenej mape. Práve tak sa autorka snaží upozorniť na ich existenciu. V prípade tohto Vaňovej cyklu nie je dôležitá jej výsledná „maľba“, ale proces poukazovania na to, čo sa deje v súčasnej spoločnosti.
(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)