V rokoch 2014 – 2020 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v ateliéri Daniela Fischera a neskôr Rastislava Podhorského. Na prelome rokov 2017 a 2018 absolvovala zahraničný študijný pobyt na Vilnius dailes akademija v Litve a v roku 2019 na Akademija umetnosti Novi sad v Srbsku. Predtým študovala propagačné výtvarníctvo na Strednej priemyselnej škole Samuela Mikovíniho.

Debutantka Nikola Šušovicová sa vo svojej tvorbe vyjadruje prednostne maľbou. Slúži jej ako priestor na otázky, ktoré ju trápia, zahlcujú jej myseľ, ale zároveň svoju pozornosť upriamuje na výber vhodných výrazových prostriedkov (farba, plocha, priestor a pod.). Zaujímajú ju základné problémy maľby – kompozícia, farba, plocha, priestor. Tieto ďalej kombinuje v slobodnom narábaní s priestorom s využitím priamky ako hlavného nástroja geometrie. V tvorbe sa zaoberá možnosťami videnia, vnímaním reality a jej obrazov. Poukazuje na naše obmedzené možnosti a roztrieštenú percepciu, pričom má tendenciu z plošného priestoru maľby presahovať von. V minulosti sa výrazne zaoberala priestorom (maliarskym aj reálnym) a predmetmi, ktoré sa v ňom nachádzajú.

Finálová maľba Odborník reaguje na veľmi aktuálnu a v zásade trpkú realitu našej krajiny. Predstavuje jeden z klasických slovenských stereotypov: muža – znalca, špecialistu, ktorý všade bol, všetko videl, všetkému sa rozumie a všetko vie (samozvaný alebo skutočný, hlasito vzdeláva okolie). Šušovicová ukazuje reálnu slovenskú spoločnosť a civilnou maľbou pomenúva jej bujnejúci problém – muža sediaceho za krčmovým stolom vo výraznej flanelovej košeli. Tematizuje mužskú dominanciu – formálne jej kompozícia pripomína pop-artové postupy, ale aj tvorbu Milana Paštéku (nová figurácia). Autorka pripomína, že jej Odborník v sebe nenesie vyslovene pozitívne konotácie; jeho prítomnosť je dôverne známa, a aj preto prináša istý pocit povedomého bezpečia. „Jeho vystupovanie a zlozvyky ho v našich očiach automaticky posúvajú do nelichotivých kategórií. Vyhľadáva otupenie frustrácie a jeho emócie eskalujú. Okrem pálčivej potreby vysvetliť ľuďom, ako sa veci majú, už nič neexistuje. Odborník hovorí aj o alkohole ako kultúrnom fenoméne a jeho spoločenskej funkcii.“ Šušovicová priznáva, že ako autorka nie je jeho kritičkou ale pristupuje k nemu s empatiou, ľudsky, pretože sme si podobní... Hodnota maľby tkvie práve v tomto otvorenom prístupe, ako aj v samotnom výbere témy – v rozhodnutí pomenovať tento spoločenský fenomén.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)