V rokoch 2011 – 2016 študovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici v Ateliéri sochy a aplikovaných médií doc. Juraja Saparu. Bakalársky titul získala v Ateliéri sochy a aplikovaných médií pod vedením akademického sochára Jána Šicka. Predtým v rokoch 2005 – 2009 študovala odbor štukatérstvo na Škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Žije a tvorí v Bánovciach nad Bebravou.

Daša Ďurišová, debutantka prítomnej súťaže, absolvovala štúdium sochy (čo aj cítiť v jej prístupe) a dva roky po skončení štúdia sa začala venovať maľbe akrylom. Vo svojej tvorbe najčastejšie reflektuje vzťah k prírode – ticho a dôsledne pozoruje rôzne javy a okolnosti, ktoré v nej vznikajú. Inšpiruje sa členitosťou krajiny a pohorí, ktoré sochársky štylizuje do geometrických tvarov. Farebnosť prispôsobuje atmosférickým javom a ročným obdobiam na horách, ako aj vlastným náladám a pocitom. Vo výsledku vychádza z videnej reality a vlastnej skúsenosti. Svetlo a rôzne atmosférické úkazy vníma ako veľmi prchavé momenty, ktoré ovplyvnia náladu v krajine, a aj preto im v maľbe dáva priestor zotrvať. Prostredníctvom farebnosti sa snaží túto situáciu preniesť na plátno – tu ju ďalej analyzuje, skúma a redukuje jej podobu. Inšpirujú ju jej vlastné vnemy z ciest a turistiky, zaujíma ju architektúra pohorí, ich farebnosť, členitosť, tvar. Námet, či už ide o prírodu, alebo zaujímavé kompozície a detaily bežného života, vníma cez redukované farebné plochy.

Finálová kompozícia Neón bliká vybočuje z Ďurišovej hlavného záujmu. Zobrazuje urbánny priestor – vyľudnené nočné predmestie. Maliarka ho stvárňuje cez rozloženie jednotlivých tónov, ktoré nanáša na plátno v presných geometrických tvaroch. Kompozícia námetovo evokuje atmosféru diel Edwarda Hoppera, pripomína nám samotu a odcudzenie veľkomesta. Jediným (farebným) akcentom je blikajúci neón – dôležitý detail, ktorý dáva tejto ponurej atmosfére informáciu o nálade miesta. Bez neho by sme nevedeli, kde sa táto takmer inematograficky vyskladaná scéna odohráva. Zachytenie vyprázdnenej (nielen) periférie je klasický modernistický motív, ktorý opäť aktuálne pripomína prázdne zóny vyľudneného mesta a akcentuje spôsob, akým sa v 21. storočí ukladá civilizácia. Pôvodný, pracovný názov obrazu bol Prechádzka samotou – autorka primárne chcela vizualizovať dojem zo životnej etapy, v ktorej sa nachádza – zachytiť pocity samoty, ticha, strachu, ale aj odvahy riskovať. Ako sama hovorí: „Samotu však vnímam ako pozitívneho návštevníka, ktorý musí včas odísť, aby zanechal užitočný aspekt. Dopriať si samotu s malou kontrolkou, neónom, je dôležité pre bytie človeka...“

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)