V rokoch 2010 – 2016 študovala na Akadémii umení v Banskej Bystrici v Ateliéri voľnej tvorby Igora Bencu, kde aj v roku 2015 získala Cenu dekana za bakalársku prácu. V rokoch 2011 – 2012 absolvovala študijný pobyt v Elche na École Universidad Miguel Hérnandez, Campus de Altea, a to v odbore grafika – animácia – figurálna kresba. Svoju umeleckú dráhu začala štúdiom na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach, kde sa v období 2006 – 2010 venovala propagačnej grafike. Žije a tvorí v Drnave a Krásnohorskom Podhradí.

Debutantka súťaže Baffy Zatrochová používa vo svojej umeleckej praxi rôzne techniky – od „jednoduchej“ kresby ceruzou cez maľbu a modelovanie až po počítačové práce. Najčastejšie je to však kresba a maľba akrylom na veľký formát. Vedome a často pracuje s podkladom (papier alebo sololit), necháva ho zámerne vyniknúť, aby tým zdôraznila, ako z prázdnej plochy môže vyrásť niečo nové – bohaté a živé. Centrálnou témou jej tvorby je človek, jeho vzťahy, spôsob života – aj preto je jej tvorba prednostne figurálna. Inšpirujú ju ľudia ako živé bytosti – ich malé, nezvýznamné okamihy, gestá, výrazy. Prostredníctvom svojej tvorby hľadá pravosť a pôvodnosť ľudského charakteru (duše). Najviac ju očarúva nedokonalosť – „ľudskosť a jej srandovná prirodzenosť“. V ostatnom období je to najmä sústredenie na život a postavenie detí – skúma a zdôrazňuje ich dôležitosť, pokúša sa definovať ich postavenie v rodine a v spoločnosti.

Zaujíma ju otázka materstva, úloha rodiča ako základného poskytovateľa ochrany, ale aj osoby dôležitej pri budovaní slobody a nezávislosti, pričom dieťa vníma ako istý archetyp, symbol sily, čistoty a nádeje. Tieto východiská potvrdzuje aj finálová maľba Matka a dieťa, ktorá tematizuje materstvo ako ďalšiu dimenziu bytia – v jej skutočnosti a pravdivosti. Autorka stvárňuje najsilnejšie puto – vzťah medzi matkou a dieťaťom. Obraz nás zaujme svojou kompozíciou – zdvihnutou perspektívou. Dnes, keď je väčšina vizuálnych podnetov prijímaná v podobe flat screen, je oživením vidieť celkom iný pohľad zvrchu. Baffy Zatrochová pritom spodobuje výjav cez klasický ikonografický motív – jej dielo môžeme čítať ako Madonna Contemporary. Chápe, že zobrazovanie monumentality bytia si vyžaduje aj pokoru“, aj preto jej obrazom dominuje v pocitovej rovine súcit a láska. Najjasnejšie to vidieť pri zobrazení dieťaťa – vníma ho ako éterickú bytosť v jej úprimnosti, hlbokom zaujatí a zraniteľnosti. Matka pohľadom upretým priamo na diváka pôsobí ako ochrankyňa – stráži priestor svojho dieťaťa. Tajomnú atmosféru nadčasovosti výjavu podčiarkuje hmla, akýsi vánok, ktorý zahaľuje dvojicu, čo sa míňa a vytráca stúpajúcou hmlou...

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)