V rokoch 2018 – 2021 absolvoval doktorandské štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici u prof. Ľudovíta Hološku. Predtým v období 2011 – 2016 študoval na Akademii Sztuk Pięknych v Krakove v Ateliéri klasickej maľby u prof. Janusza Matuszewského. V roku 2016 získal 1. miesto v medzinárodnej súťaži v kategórii grafika (Konfrontacje Sztuki, Warszawa 2016 – 17, Galeria Test Warszawa) a v roku 2022 bol nominovaný na divadelné DOSKY za tvorbu hudby v projekte divadelného zoskupenia Odivo. Je členom audiovizuálneho zoskupenia Myši na poli (spolu s Jakubom

Mudrákom), v ktorom spieva, hrá na klávesoch a trúbke a vytvára scénografiu. Vo svojej práci sa popri maliarskom médiu aktívne venuje kresbe, grafickým technikám, animácii, scénografii a hudbe. V roku 2023 bol finalistom súťaže Maľba.

David Javorský zastupuje vo finálovej dvadsiatke ojedinelý vizuálny prejav, ktorý zároveň okamžite naznačuje iné (poľské) školenie, ako aj samotné uvažovanie. Jeho diela sú hlboko naratívne, no nie doslovné. Nedopovedáva, len naznačuje situáciu, príbeh, dej. Otvára rôzne (zložité, intímne) témy, ktoré však možno označiť jedným pojmom – život. Divákovi poskytuje základný rámec pre ďalšie rozmýšľanie a konštruovanie deja – vytvára programovo otvorený systém. Sám vníma umenie ako kódovanie reality – vždy bolo preňho skôr „chytaním” zložitých znakov a vkladaním ich do štruktúr obrazu. Hovorí, že vytvára existencionálnu koláž s cieľom zachytiť zložitosť ľudskej duše v jej neúnavnom hľadaní účelu s túžbou pochopenia súčasného človeka vsadeného do scény komplikovaného sveta.

Finálové dielo Flashback (2024) opäť ukazuje silnú stránku Javorského maľby – jasný autorský program, ale aj originálnu technologickú a naratívnu výstavbu obrazu. Autor pracuje s klasickými technikami – s olejom a vaječnou temperou, čo tiež určuje charakter jeho maľby. Aj táto kompozícia nás zaujme výpravným dejom, drobnými detailmi príbehu, ako aj zaujímavou retrofarebnosťou. Javorský sa cez nánosy farby a jej vrstvy pokúša uchopiť svet, ktorý sa nám v krátkych okamihoch ukazuje (ale vzápätí veľmi rýchlo zahaľuje) vo svojej majestátnosti. Umelec uvažuje o súčasnom človeku, ktorý si hľadá svoje miesto vo svete – zaujíma ho jeho identita, následne skladaná z rôznorodých symbolov, repetitívnosti vizuálnych znakov a štruktúr obrazu. Lineárna kresba, práca s farbou či expresívne gestá sú nositeľom deja – autentického (a teda uveriteľného) prežívania sveta. Predstava stvárnená na obraze bola „osvetlená bleskom na stotinu sekundy v hlave”. Umelec sa snaží priblížiť presne k tomuto typu „zjavenia“ – „svetelnej esencii “ výjavu, ktorý sa nám môže rozvinúť pred očami, keď si ich dovolíme na chvíľu zavrieť. To, čo nám ostáva na sietnici ako záblesk, je však len zlomok celého príbehu, ktorý je aj tak neuchopiteľný. Zanechá v nás však silnú emóciu, ktorá sa vie sama autonómne rozvíjať ďalej.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)