V rokoch 2012 – 2018 študoval v Ateliéri reštaurovania závesných obrazov a tabuľových malieb na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Ľubomír Mati, debutant aktuálneho ročníka, vyštudoval reštaurovanie. To je zrejmé aj z jeho prístupu k maľbe – definuje ju klasická výstavbu obrazu, použitie olejových farieb, komplementárnych kontrastov, štruktúr a takmer neviditeľných dotykov štetca, vďaka ktorým autor na lazúrne vrstvy pridáva postupne ďalšie, už pastóznejšie stopy. Matiho maľby sú výpoveďou (introvertného) umelca, ktorý sa zamýšľa nad dôležitými témami, ako je človek, jeho umiestnenie vo svete, spoločnosti a jeho vzťahy. Svojou tvorbou potvrdzuje, že je trvalým obdivovateľom (nielen starého) umenia. Je prirodzené, že ho fascinuje precíznosť a dokonalosť – okrem obdivu k renesančným majstrom však rovnaký rešpekt cíti aj k umeniu 20. storočia – nadchýna ho napr. priekopník abstraktného umenia František Kupka či Lucian Freud a jeho jedinečný záujem o človeka.

Finálové dielo Brodenie reflektuje problematiku, ktorú si mladá generácia začína uvedomovať čoraz jasnejšie. Človek je v súčasnosti zahltený množstvom podnetov a informácií, ktoré navyše majú rôznu kvalitu. Zvyčajne sú nevyžiadané, klamlivé, zavádzajúce a ešte aj relativizujúce pravdu. Samotné brodenie sa poloponorenej ľudskej postavy symbolizuje naše vlastné plahočenie sa v množstve informácií. Figúra sa stráca v ich vrstvách, až postupne mizne. Maľba vznikala postupne, viacnásobným

premaľovávaním, vrstvením a pravidelnou aktualizáciou, podobne ako informácie v dnešnom digitálnom svete. Aj preto autor namiesto stvárnenia konkrétneho rozohráva ambivalentný príbeh nejednoznačnej metafory medzi reálnym a abstraktným – a práve to je v jeho maľbe súčasné...

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)