V rokoch 2011 – 2017 študovala na Akademii výtvarných umění v Prahe. V období 2011 – 2012 pôsobila v ateliéri profesora Zdeňka Berana, v období 2012 – 2013 v Ateliéri grafiky I prof. Jiřího Lindovského a od roku 2013 v ateliéri profesora Martina Mainera. V roku 2023 absolvovala rezidenčný pobyt v berlínskom GlogauAIR. Vo finále súťaže Maľba sa umiestňuje po tretíkrát (predtým v rokoch 2016 a 2018).

Fajčíkovej portfólio prezrádza dlhodobejšie zaujatie klasickými maliarskymi technikami a postupmi, ale aj historickými či biblickými námetmi. Čo však maliarka zámerne alternuje, je výber protagonistov. Fajčíková vo svojich dielach stvárňuje takmer výhradne ženy. Práve tento moment posúva jej tvorbu viac k prítomnosti a otvára viacero nielen gendrových otázok. Vo svojej tvorbe kombinuje prvky mytológie, folklóru, spirituality a vytvára komplexný svet, ktorý zodpovedá zložitosti jej ženských postáv. Jej tvorba je prednostne figurálna – v niektorých cykloch však vykračuje aj mimo svojho základného žánru. Zaoberá sa aj aktuálnymi spoločenskými javmi – problematikou fake news a hoaxami – a celkovo stratou kritického myslenia. Fascinuje ju odveká tendencia našej mysle podľahnúť externým vplyvom (šarlatáni, výklad kariet, spiritualizmus, ezoterika) vytvárať klamlivé predstavy, ilúzie a zamieňať si ich za realitu.

Súťažné dielo Blesk z jasného neba opäť, tak ako je to pre Fajčíkovej tvorbu charakteristické, tematizuje svet ženy. Sama hovorí: „Ženy na mojich obrazoch strácajú ľudskosť, nie však ženskosť, a stávajú sa mýtickými bytosťami, hybridmi s nadpozemskými schopnosťami. Nadobúdajú tak imunitu voči zákonom patriarchátu, z ktorých nepoznajú únik. Majú charakteristické vlastnosti, ktoré sú neprijateľné pre ženu v dnešnej spoločnosti, prekypujú krvilačnosťou, neuhasiteľnou túžbou a zničujúcou mocou.“ V kompozícii kombinuje ženský element s búrkou a vetrom – počasie totiž vníma ako spoločnosťou nekontrolovateľný systém založený na chaose. Toto spojenie vyvoláva prapôvodný strach z prírodných javov a má byť pripomenutím našej vlastnej malosti.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)