V rokoch 2019 – 2021 študoval na FU OSU Ostrava v Ateliéri maľby IV Marka Meduny a Petra Duba, predtým v období

2015 – 2018 študoval na AVU Praha v Ateliéri maľby IV prof. Martina Mainera. V rokoch 2012 – 2015 študoval na FU Ostravskej univerzity v ateliéri Voľná grafika pod vedením M. Sibinského a paralelne v rokoch 2013 – 2014 absolvoval študijný pobyt na ASP im. Jana Matejki v Krakove v Poľsku. V roku 2022 obsadil ako debutant v súťaži Maľba druhé miesto, v roku 2023 bol finalistom.

Samuel Kollárik prezentuje jasne ukotvený a vymedzený autorský program. V čase, keď sa v ostatných rokoch akosi „prednostne“ riešili a riešia „ženské otázky“, problémy a témy, je zaujímavé, ale aj potrebné vidieť ich dnes menej prítomný, no dôležitý protipól. Kollárik k tejto téme pristupuje komplexne – obsah s formou sú uňho v symbióze, problematiku rieši dlhodobo a dôrazne. Silným momentom jeho maľby je práca s figúrou a bohatý naratív. Svedčí mu aj priamy kontakt s českým prostredím, z ktorého destiluje vizuál na pomedzí grotesky až absurdity. Jeho maľby charakterizuje odvážne narábanie s farbou, špecifické a veľmi výpovedné deformovanie ľudskej (mužskej) figúry, ako aj dynamické narábanie so zmenami perspektívy a mierky.

Finálová maľba Bad Religion (2024) opäť vychádza z cyklu venujúcemu sa toxickej maskulinite. Tentokrát sa Kollárik obracia k téme viery a cirkvi. Ako pripomína – viera sa obrátila proti veriacim. Tematizuje to zdanlivo jednoduchým výjavom – mladý muž sedí na plastovej stoličke a z nohy si vyberá klin (odznak so slovenským znakom). Atmosféru periférie (vysídlených priemyselných miest či vidieka) dotvára zaparkovaná škodovka. Kollárik pracuje s témou stigmatizácie – javu, pri ktorom sa na tele žijúceho človeka (na rukách, nohách a boku) objavujú Kristove rany alebo človek pociťuje extrémnu bolesť. V tomto prípade to však nie je zázračný prejav zvláštnej Božej milosti. Muž je obeťou vlastného svetonázoru. Tento stigmatik a jeho stopy utrpenia narážajú na hranice globalizujúcej sa spoločnosti. Neochvejne neopúšťa svoje pozície a presvedčenie, o to viac sa sám stráca v informačnom chaose.

(Text je z katalógu k súťaži Maľba 2024, N. Gažovičová)