V rokoch 2014-2020 študovala na Vysokej škole výtvarných umení a dizajnu v ateliéri Maľby pod vedením Klaudie Kosziby. V roku 2017 absolvovala študijný pobyt na Stroganov akadémii umení v Moskve. Trojnásobná finalistka súťaže Maľba (2021, 2022, 2023) bola v roku 2021 pri svojom debute ocenená druhým miestom. Ivana Mojšová pojednáva vo svojich obrazoch široko ukotvený okruh tém · ,,od romantiky po soft porno, od ženských aktov po vypitvané kurča“. Vyjadruje sa prostredníctvom protichodných polôh a formálneho striedania štýlov. Rozvíja v nich prednostne dynamiku mocenských vzťahov - zaujíma ju honba za niečím vytúženým - či už je to slast, moc, dobrý úlovok, chvíľkové potešenie. Autorka často narába s ambivalenciou scény, kóduje ju prostredníctvom symbolov a odkazov, prevracia zaužívané vizuálne schémy a stereotypy. Dynamiku svojich diel vytvára nielen formálne - prostredníctvom kompozície, ale aj naratívom (takmer až scénické aranžovanie, nejednotná mierka, predmety a deje,,vytrhnuté" z kontextu). Prostredníctvom finálovej maľby Plody inflácie (2023) reaguje Mojšová na veľmi živú tému, ktorá určuje naše životy v makro-, ale aj mikropriestore. Pripomína, že tak ako sa zvyšujú náklady v iných povolaniach, tak sa prirodzene aj samotná umelecká tvorba stáva čoraz drahšou. Prázdny priestor symbolizuje plochu, ktorú by maliar pred osemnástimi rokmi mohol zaplniť farbami za rovnaké náklady vyčlenené na tvorbu umeleckého diela. Mojšová kolážovo kombinuje prvky reality (nákupná igelitová taška) s klasickým ateliérovým prostredím (rámy, obrazy), ale aj levitujúcou zeleninou či ovocím (rebarbora?). Nedokončenosť je však v jej prevedení viac obsahovou pripomienkou (nemožnosť domaľovať plátno z objektívnych príčin) než maliarskou hrou s priestorom. Ak inflácia znižuje hodnotu peňazí v priebehu času, je možné, že nám Mojšová touto cestou kladie vlastne všeobecnejšiu otázku o význame maľby ako takej (a to nielen v tejto zvláštnej dobe...).