Od roku 2019 pôsobí na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Maľbu začala študovať v Ateliéri klasických maliarskych disciplín prof. Hološku, v súčasnosti pokračuje v ateliéri STARTUP pod vedením doc. Triašku. V rokoch 2016 - 2022 absolvovala pobyt na Akadémii výtvarných umení vo Varšave, kde študovala maľbu pod vedením prof. Wojciecha Cieśniewskieho. Debutantka súťaže Monika Hurajová pracuje primárne v médiu olejomalby, pričom sa venuje prednostne figurálnym kompozíciám. Jej snahou je zachytiť' vnútorný svet človeka, zaujíma ju vzťah k sebe samému, ale aj vzťahy ľudí navzájom. Spočiatku sa pokúšala maliarsky reflektovať psychologické pojmy ako pud sebazáchovy či zrkadlenie, pričom sa sústreďovala na prežívanie bolesti alebo, naopak, na snahu o jej úplné popretie v rámci sociálnych interakcií. Jej ďalšou tematickou rovinou sa stalo vymanenie sa z komfortnej zóny (symbolizované tenkou drapériou), hľadanie vlastnej identity či neschopnosť prezentovať svoj názor. V najnovšej sérii malieb sa venuje vyobrazeniu hranice medzi životom a smrťou - hľadá vhodný vizuálny jazyk korelácie vzniku i zániku života. Zároveň poukazuje na krehkosť' starnúcich tiel a metaforicky odkazuje na ich začiatky v embryonálnej polohe. Finálová maľba Nevidíš ma (2022) zachytáva zahalenú postavu a jej urputnú snahu o splynutie s prostredím. Téma reflektuje stratu záujmu prezentovať vlastný názor, ignoranciu spoločenského diania a s tým priamo súvisiacu stratu identity. Kľúčovým sa stáva ponorenie sa do vlastného idylického sveta. Farebný kolorit naznačuje istý nepokoj či nespokojnosť, rovnako aj túžbu vykročiť,,von", vystúpiť do popredia. Hurajová tak vlastne pomenúva celospoločenskú situáciu cez vlastné prežívanie. V čomsi je tento útek pred realitou, či pasívna neúčasť na dianí, akousi generačnou výpoveďou. Zatváranie sa pred okolím, ponor dovnútra či vytváranie si vlastných svetov je možno odpoveďou na neustály mediálny tlak, diktát sociálnych sietí či preinformovanoť, ktorým sú mladí ľudia trvalo vystavení.