V rokoch 2018-2021 absolvoval doktorandské štúdium na Akadémii umení v Banskej Bystrici u prof. Ľudovíta Hološku. Predtým v období 2010 - 2015 študoval na Akademii Sztuk Pięknych v Krakove u prof. Janusza Matuszewského. V roku 2016 získal 1. miesto v medzinárodnej súťaži v kategórii grafika (Konfrontacje Sztuki, Warszawa 2016-17, Galeria Test Warszawa) a v roku 2022 bol nominovaný na Divadelné Dosky za tvorbu hudby v Projekte divadelného zoskupenia Odivo. Je členom audiovizuálneho zoskupenia,,Myši na poli" (spolu s Jakubom Mudrákom), v ktorom spieva, hrá na klávesoch a trúbke a vytvára scénografiu. Vo svojej práci sa popri maliarskom médiu aktívne venuje kresbe, grafickým technikám, animácii, scénografii a hudbe. Debutant súťaže David Javorský zastupuje vo finálovej dvadsiatke ojedinelý vizuálny prejav, ktorý zároveň okamžite naznačuje iné (poľské) školenie, ako aj samotné uvažovanie. Jeho diela sú hlboko naratívne, no nie doslovné. Nedopovedáva, len naznačuje situáciu, príbeh, dej. Otvára rôzne (zložité, intímne) témy, ktoré však môžeme označiť jediným pojmom - život. Divákovi poskytuje základný rámec pre ďalšie rozmýšľanie a konštruovanie deja - vytvára programovo otvorený systém. Sám umenie vníma ako kódovanie reality - vždy bolo pre neho skôr,,chytaním" zložitých znakov a ich vkladaním do štruktúr obrazu. Hovorí, že vytvára existenciálnu koláž s cieľom zachytiť' zložitosť ľudskej duše v jej neúnavnom hľadaní účelu, s túžbou pochopenia súčasného človeka vsadeného do scény komplikovaného sveta. Finálové dielo Draftsman (2023) zaujme výpravným dejom, ale aj samotným takmer až kinematografickým (či divadelným?) prevedením. Javorského maľba nás upomína na rôznych autorov dejín umenia - to nie je výčitka, ale povzbudivé konštatovanie. Popri Hockneyho kresbách a grafických prácach akoby ožíval aj odkaz Galandovcov - najmä diel Milana Paštéku - uzavreté priestory, existenciálna ťažoba, samota, prežívanie... Autor pracuje s klasickými technikami - olejom a vaječnou temperou, čo tiež určuje charakter jeho malby. Programovo ústrednou témou je pre neho existencia človeka, jeho identita, skladaná následne z rôznorodých symbolov, repetitívnosti vizuálnych znakov a štruktúr obrazu. Lineárna kresba, práca s farbou či expresívne gestá sú nositeľom deja - autentického (a teda uveriteľného) prežívania sveta. Obraz u Javorského vzniká na základe vnútorného podnetu, spozorovania situácie, ktorá spúšťa mechanizmy pnutia a nepokoja. Opakujúci sa proces vynárania sa predstavy muža je v skutočnosti tajomstvom odkrývania/prekrývania či odhaľovania vrstiev, ktoré sa na obraze nachádzajú.